16.06.2012 Sobota
Na dnes som konečne naplánoval jaskyniarsku akciu, ktorej prvá časť začala 4.3.2012. V ten deň som zaregistroval e-mail v ktorom mi nejaký M. Kurka oznámil, že v masíve Suchého vrchu neďaleko Ostredku je 20 metrov dlhá jaskyňa a či ju registrujeme. Keďže bol marec a snehu bolo ešte požehnane, nechal som to na leto. Podľa kalendára je to fakticky posledný jarný víkend. Nakoniec som sa dohodol s Paľom Hanulom. Po upršanom týždni sa javí teplý a slnečný víkend.
Z Martina vyrážame o deviatej. Kým sme vyšli hore Necpalskou dolinou a kým som sa vystrojil tak, aby som nič nezabudol, je skoro desať hodín. Púšťame sa po žltej na hrebeň. Nádherné počasie a vôňa lesa umocňuje tieto zážitky. Výstup je pomerne strmý, ale len miestami. Pri prvom salaši Mandolina sme za hodinu. Po krátkom oddych sme vybehli skratkou k ďalšiemu salašu. Je to Salaš pod Suchým vrchom a spravuje ho spolok s názvom Štyri nity. Na mojom GPS-ku nastavujeme súradnice, ktoré máme k dispozícii od Bystričana a prekvapujúco nás smerujú až za vrchol Suchého vrchu. Podľa satelitných snímkou som predpokladal, že to bude viac severnejšie a ako sa neskoršie ukázalo, tak som mal pravdu. Šli sme teda podľa navigácie a obišli sme Suchý vrch po červenej značke sprava. Obišli sme ho komplet dookola a samozrejme určený zemepisný bod bol nesprávny. Aspoň teda v mojej navigácii. Je zrejmé, že satelity pre Garmin a pre Google Earth nie sú úplne kompatibilné a majú nejakú drobnú odchýlku. V každom prípade sme stratili minimálne hodinu zbytočným obchádzaním. Potichu som si ale priznal, že som aspoň dôkladnejšie spoznal okolie Jaskyne pod Suchým vrchom. Dali sme jej takýto názov, lebo sa nachádza necelých 100 výškových metrov severne od vrcholu Suchého vrchu. Keď sme s Paľom dosiahli severnú stranu, hneď mi bolo jasne, že je to to pravé miesto. V strmom, eróziou narušenom, svahu sme sa vyškriabali ku vchodu. Okrem mojej prilby sme nemali žiadnu výstroj a tak si ju Paľo nasadil, dal si šuštiakovú bundu a naplazil sa dnu. V zásade sa potvrdilo to, čo nám polo anonymný jaskyniar odkázal. Jaskyňa má cca 20 m. Po preplazení sa cez vstupnú úžinu sa dá postaviť v prvom dóme a potom sa priestory opäť zužujú. Z jaskyne cítiť riadny prievan a na konci je potrebné popracovať. Myslím, že má ako takú perspektívu. Okolo jednej sme jaskyňu „objavili“ a o pol druhej po krátkom prieskume od nej odchádzame. Odchádzame západným smerom traverzujúc svah a možno po sto metroch sa napájame na červený chodník zo Suchého vrchu. Odtiaľ zostupujeme späť na Balcierovo po tej istej trase. O trištvrte na tri sedíme v aute a schádzame dole dolinou. Najbližšia akcia do tejto lokality? Uvidíme….
Foto: Jozef Haráni